VÝTVARNÉ UMENIE: Od úmrtia Vincenta van Gogha uplynie 125 rokov

28. júl 2015, 10:33
Zundert/Bratislava 28. júla (TASR) - Tragický osud holandského maliara Vincenta van Gogha kontrastoval s jasnosťou a farebnosťou jeho obrazov, ktorých častým námetom bola mnohými farbami hýriaca a slnkom presvetlená krajina južného Francúzska. Od úmrtia Vincenta van Gogha uplynie v stredu 29. júla 125 rokov. Štýlom zapadá Vincent van Gogh najviac medzi fauvistov, expresionistov, z časti medzi ...

Zundert/Bratislava 28. júla (TASR) - Tragický osud holandského maliara Vincenta van Gogha kontrastoval s jasnosťou a farebnosťou jeho obrazov, ktorých častým námetom bola mnohými farbami hýriaca a slnkom presvetlená krajina južného Francúzska. Od úmrtia Vincenta van Gogha uplynie v stredu 29. júla 125 rokov.

Štýlom zapadá Vincent van Gogh najviac medzi fauvistov, expresionistov, z časti medzi ranú abstrakciu. Považujú ho za jedného z hrobárov impresionizmu, z umeleckého hľadiska významne ovplyvnil najmä umenie prvej polovice 20. storočia. Vôľou vyjadriť vlastné pocity sa stal mimovoľne jedným zo zakladateľov nastupujúceho umeleckého smeru – postimpresionizmu.

Vincent Willem van Gogh sa narodil 30. marca 1853 v obci Groot-Zundert (dnes Zundert) v Holandsku. Tu v roku 1869 ukončil školskú dochádzku. V tom istom roku odišiel do holandského Haagu k svojmu strýkovi-obchodníkovi s umeleckými predmetmi. Mladý Vincent van Gogh sa začal pripravovať na podobnú životnú dráhu a zoznamoval sa s umeleckými dielami vtedajšej epochy.

Z poverenia strýka odišiel v roku 1873 do Londýna (Veľká Británia) a tu sa nešťastne zaľúbil do dcéry svojej domácej. Keď sa dozvedel, že strýkov nástupca ho z obchodu prepustil, zamestnal sa v Londýne ako pomocný učiteľ. Biedny zárobok ho prinútil nájsť si byt vo štvrti chudobných. Na citlivého chlapca mali surové životné podmienky veľmi nepriaznivý vplyv, ocitol sa na pokraji celkového zrútenia.

V decembri 1876 sa vrátil k rodičom a začal študovať teológiu. Už po roku štúdia spoznal, že medzi jeho ponímaním Boha a náboženstva a medzi prednáškami v škole je priepastný rozdiel. Zanechal štúdium a začal pôsobiť v belgickom Borinage ako potulný kazateľ medzi baníkmi. Jeho sebaobetovanie nepoznalo hraníc - ľuďom, ktorí boli podľa jeho názoru chudobnejší ako on, rozdal nielen svoje šatstvo, ale aj jedlo. V roku 1878 sa opäť vrátil k rodičom a začal maľovať.

Po hádke s rodičmi opustil v roku 1881 rodičovský dom absolútne bez prostriedkov. Ujal sa ho brat Theo v Haagu, po troch rokoch sa opäť vrátil domov a začal so skromným úspechom maľovať portréty roľníkov.

Po prekvapujúcej otcovej smrti v roku 1885 opustil Vincent van Gogh Holandsko, usadil sa vo francúzskej metropole Paríži a zoznámil sa s tunajšou komunitou umelcov, medzi ktorými bol aj Paul Gauguin. Ani v Paríži však nešli jeho práce na odbyt.

Mladý maliar zatrpkol a začal piť. V roku 1888 odišiel z Paríža a usadil sa v mestečku Arles na juhu Francúzska. Jeho prianím bolo založiť tu spoločne s Gauguinom umeleckú kolóniu. Po niekoľkých týždňoch však začali medzi ním a jeho priateľom hádky, ktoré vyvrcholili tým, že Vincent van Gogh zaútočil na Gauguina nožom a napokon si odrezal časť svojho pravého ucha. Cesty oboch umelcov sa rozišli. Vincenta van Gogha hospitalizovali na klinike pre liečbu nervových chorôb v kantóne Saint Rémy. V tom čase už trpel halucináciami a obával sa, že príde o rozum. Počas pobytu v nemocnici vytvoril umelec približne 160 olejomalieb a skíc.

V roku 1890 prijal van Gogh pozvanie svojho priateľa Camille Pissarra a usadil sa v Auvers-sur-Oise, severozápadne od Paríža. Práve tu zažíval jedno zo svojich najintenzívnejších tvorivých období. Napriek lekárskej starostlivosti sa však jeho duševný stav nemenil, obdobia jasnej mysle sa striedali so záchvatmi šialenstva.

Na jednej z dlhých prechádzok v okolí Auvers-sur-Oise sa Vincent van Gogh ťažko poranil pištoľou. Vlastnými silami sa ešte dovliekol domov, dostal ale prudkú otravu krvi a o dva dni 29. júla 1890 zomrel.

Traduje sa, že za svojho života predal Vincent van Gogh dva obrazy - z toho jeden svojmu bratovi. Po tragickom úmrtí však jeho sláva stúpala závratnou rýchlosťou, najmä po výstave jeho diel v Paríži 17. marca 1901. V roku 1987 si neznámy zberateľ kúpil na aukcii jeho obraz Slnečnice za 22,5 milióna libier. Rekord Slnečníc prekonal v roku 1990 jeho Portrét doktora Gacheta, ktorý sa podarilo predať za 82,5 miliónov dolárov. Z ďalších obrazov Vincenta van Gogha sú známe napríklad: Jedáci zemiakov, Nočná kaviareň, Hviezdna noc, Pole pšenice pod hroziacimi mračnami, Portrét Madame Ginoux - Arlesanka, Slečna Gachetová pri klavíri, Autoportréty, Dážď v Auvers, Havrany nad obilným poľom a mnohé ďalšie.

V holandskom Amsterdame je jedným z najväčších zážitkov návšteva Múzea Vincenta van Gogha, ktoré obsahuje najväčšiu zbierku jeho diel na svete. Zanechal viac ako 750 obrazov a 1600 náčrtkov.

Novú teóriu, podľa ktorej Paul Gauguin asistoval Vincentovi van Goghovi, keď ten prišiel o ľavé ucho, predstavila v roku 2001 nemecká historička umenia Rita Wildegansová. Upozornila na viaceré nejasnosti v súdobom vyšetrovaní prípadu, ktoré môžu spochybniť všeobecne prijímanú teóriu o van Goghovom sebazohavení v záchvate šialenstva. Všetko, čo sa vie o udalostiach z inkriminovaného večera je od Gaugina, ten bol však podľa vedkyne nenapraviteľný klamár a skvelý šermiar. Veľká hádka medzi oboma geniálnymi maliarmi vypukla večer 24. decembra 1888, keď Gauguin oznámil, že odchádza z juhofrancúzskeho Arles, kde sa van Gogh snažil vytvoriť umeleckú komunitu na spôsob bretónskeho Pont-Avenu.

20 sar mitt

zdroj: www.tasr.sk